Nečakané odhalenie
Jupiter nemohol nič robiť, iba sedieť a držať tak svojho zajatca v pasci. Ak Joe a Harry nadvihnú dvere a uvidia ho...
Zrazu začul vonku hlasy. Krik. Výstražné i preľaknuté výkriky. Divý zvuk klaksóna. Rev a ruvačku. Nemal čas rozmýšľať, čo sa tam robí. Jeho zajatec sa obrátil, takže mohol tlačiť chrbtom, a vrchnák sa už pomaly nadvihoval. V nasledujúcej chvíli, čo ako sa Jupiter snažil, bolo by sa mu podarilo nadvihnúť jednu stranu a zvaliť Prvého pátrača na zem.
No práve vtedy ktosi s hrmotom zdvihol dvere a zvolal: „Kto je tam?“ Potom nahmatal pri dverách vypínač. Po garáži sa rozlialo jasné svetlo. Muž vnútri sa náhle vzdal boja, vedomý si svojej porážky. Jupiter zažmurkal na skupinku, ktorá stála vo dverách garáže. Bol to Peter, Bob, Hamid, profesor Yarborough a Achmed. O chvíľku sa k nim pripojil aj Konrád, spokojne si šúchajúc ruky. „Poriadne som ich obidvoch zviazal povrazom,“ oznamoval. Vtom zbadal spoteného Jupitera. „Jupiter!“ zvolal. „Si celý?“
„Ako vidíte,“ odvetil takmer pokojne, ale potreboval na to veľa sebaovládania. „Ako ste sa sem všetci dostali?“
Prvý sa zmohol na odpoveď Bob. Ostatní boli príliš zmätení pri pohľade na túto scénu. „Keď sme stratili nákladné auto a teba v ňom, tak sme...“ Zastavil sa uprostred vety, pretože zajatcov náhly prudký pohyb takmer zhodil Jupitera zo sarkofágu. „Koho tam máš?“ vyvalil na neho oči.
„Áno,“ pridal sa profesor, žmurkajúc ako sova spoza svojich okuliarov v zlatom ráme. „Kto, preboha, je v tom sarkofágu?“ Jupiter si vreckovkou utrel čelo.
„Muž, ktorý toto všetko začal už pred šiestimi mesiacmi. Čarodejník Sardon, ktorý navštívil Hamidovho otca a presvedčil ho, že Ra-Orkon je ich predok. Sardon, ktorý chcel, aby Hamidov otec ukradol múmiu a aby tak všetka vina padla na Hamidovcov.“
„Sardon? Sardon je tu?“ vykríkol Hamid. „Tomu nerozumiem.“
„To nie je možné!“ zvolal jeho spoločník, počerný Achmed. „Sardon je v Líbyi!“
„Hneď vám ho ukážem. Myslím, že nám už neutečie.“ Zošuchol sa z vrchnáka, ten hneď odletel a spadol na zem. Zo sarkofágu sa vynoril rozstrapatený červený muž a divo si ich premerieval.
„Sardon!“ skríkol Hamid. „To nie je Sardon! Sardon je slepý na jedno oko a má dlhé biele vlasy. Okrem toho kríva a chodí o palici.“
„Keď je zamaskovaný,“ odvetil Jupiter. „Aj Ra-Orkonov kocúr bol v skutočnosti zamaskovaný kocúr pani Banfryovej. Záhradník bol prestrojený Achmed. Bôžik Anubis bol zlodej Harry v maske. Aj Sardon bol zamaskovaný - a bol to tento muž!“
„Freeman!“ Profesor Yarborough ledva lapal dych. Vyjavene hľadel na muža stojaceho v sarkofágu. „Čo to má, preboha, znamenať? Vy ste ukradli Ra-Orkona? Vy ste ukradli sarkofág? Chcem povedať, dali ste ukradnúť?“
Profesor Freeman už nepomýšľal na odpor. Videl, že by sa mu nepodarilo uniknúť. „Áno, Yarborough,“ odvetil. „Celých dvadsaťpäť rokov som čakal, kým sa dostanem k múmii a k sarkofágu, takmer odvtedy, ako ste ju objavili. A teraz som vďaka bande všetečných chlapčísk prišiel o milión dolárov. Možno i o dva.“
„Áno!“ ozval sa Achmed. Pokročil dopredu, uprene sa dívajúc profesori Freemanovi do tváre. „Je to Sardon! Tá istá tvár, len hnedá farba je preč. Ten istý hlas. Tento muž prišiel do domu môjho pána a vyrozprával mu rozprávku o múmii Ra-Orkona. Tento muž nahovoril môjho pána, aby nás sem po neho poslal, lebo vraj len tak jeho duch bude odpočívať v pokoji. Luhár!“ a napľul mu do tváre.
Jazykovedec si unaveným pohybom utrel tvár. „Myslím, že som si to zaslúžil, i viac, všetko vám vysvetlím. Hneď teraz. Viem, že ste zvedaví, prečo som tak veľmi chcel Ra-Orkona.“
„Bodaj by nie!“ zvolal profesor Yarborough. „Veď ste mohli prísť ku mne a študovať ho, koľko ste len chceli.“
„Vlastne mi vôbec nešlo o Ra-Orkona,“ začal profesor Freeman a vystúpil zo sarkofágu. „Chcel som túto drevenú truhlu. Viete, že môj otec bol s vami, Yarborough, keď ste Ra-Orkona objavili.“
„Samozrejme.“ Bielovlasý muž sa ešte nespamätal z prekvapenia. „Bol to dobrý človek. Zvesť o jeho smrti na káhirskom bazári ma veľmi zarmútila.“
„Môj otec,“ pokračoval profesor Freeman, „objavil niečo, o čom ste ani nesnívali. Keď si osamote prezeral sarkofág, našiel v ňom tajný otvor, uzavretý pevnou drevenou zátkou. A v dutine... počkajte, ukážem vám.“
Zobral zo steny malú pílku. Obrátil sarkofág na bok a už priložil pílku k jednému rohu, keď ho profesor Yarborough zastavil. „Nerobte to!“ skríkol. „Tvrdili ste mi predsa, že to má obrovskú cenu!“
„Rozhodne nie takú ako to, čo je vnútri.“ Profesor Freeman sa zmohol na slabý úsmev. „Okrem toho, potrebujete kúsok dreva na rádioaktívnouhlíkovú skúšku. Aby som bol úprimný, nikdy by som nebol ukradol sarkofág, keby môj otec nebol zalepil tajnú skrýšu tak pevne, že ju treba odpíliť. Inak by som ho bol otvoril u vás doma. Ale môj otec nechcel riskovať. Dúfal, že jedného dňa sa zmocní sarkofágu, a chcel si byť istý, že nikto neobjaví jeho tajomstvo.“
„Môj otec,“ profesor Freeman medzitým začal píliť kus rohu, „mi všetko napísal v liste, ktorý mi mali poslať v prípade, že sa mu niečo stane, skôr než sa dostane k sarkofágu. List prišiel po jeho smrti. V tom čase som študoval na univerzite jazyky. Ihneď som sa začal špecializovať na jazyky Stredného východu, aby som sa neskôr mohol dostať do Egypta a získať z tamojšieho múzea múmiu. Nepodarilo sa mi to. A pred pol rokom ste mi vy sám, Yarborough, povedali, že múzeum vám posiela múmiu. Sadol som do lietadla a odletel som do Egypta, ale keď som zistil, že sarkofág ani teraz nedostanem, vymyslel som plán. Chcel som presvedčiť nejakého bohatého Líbyjčana, že Ra-Orkon je jeho predok. Preoblečený za čarodejníka Sardona som navštívil Hamida staršieho, bohatého obchodníka s kobercami. Vďaka svojim znalostiam som mohol celkom ľahko hovoriť viacerými cudzími jazykmi, keď som predstieral, že som v tranze. Presvedčil som starého Hamida tak dokonale, že sem poslal svojho zástupcu a syna, aby múmiu získali späť, hoci aj krádežou, ak by to bolo potrebné. A to som práve chcel. Samozrejme, že som sa celý ten čas sám pripravoval, že ak to inak nepôjde, ukradnem múmiu i so sarkofágom. Chcel som však, aby podozrenie padlo na Hamidovcov. Vedel som, že nech už pošle starý Hamid kohokoľvek, potrvá to istý čas, kým sa pripraví, a iste vás najskôr navštívi, aby si múmiu vyžiadal. Vedel som aj to, že vy odmietnete. Takýmto spôsobom v prípade, že by som musel ukradnúť múmiu, by bolo podozrenie padlo na Hamida, a nie na mňa. Jednako som dúfal, že nebude potrebné zachádzať až tak ďaleko. Dúfal som, že budete z toho nervózny, budete sa snažiť dostať ju čím skôr z domu a dáte ju ku mne, aby som vám vysvetlil ten záhadný šepot. Doma by som bol sarkofág otvoril a potom vám vrátil vášho vzácneho Ra-Orkona vyliečeného zo zlozvyku šepkať. Ale vy ste boli tvrdohlavý. Okrem toho ste povedali, že chcete odpíliť kúsok sarkofágu na skúšku, a ja som sa bál, že objavíte úkryt. Musel som konať rýchlo, ak som sa chcel dostať k sarkofágu prvý, a tak som si najal profesionálnych zlodejov, aby ho ukradli. Potom... Ach! Tak tu to máme.“ Odlomil odpílený roh. V pevnom dreve sa zjavila tmavá štrbina.
„Zdalo sa mi, že to znie trochu duto,“ zamrmlal profesor Yarborough, kým Freeman vyťahoval akýsi pergamen, ktorý uzatváral otvor.
„Viem,“ odvetil druhý muž. „Vidíte, že som musel konať rýchlo, skôr než začnete byť zvedavý a pustíte sa do pátrania. Pozrime sa teraz, čo to môj otec objavil pred dvadsiatimi piatimi rokmi v tmavej egyptskej hrobke.“
Vytiahol objemný balíček, zabalený v pergamene. Opatrne ho položil na zem a začal rozbaľovať. Keď odvinul poslednú vrstvu papiera, všetci od údivu otvorili ústa. Obsah balíčka žiaril, ako keby sa na podlahe garáže bol rozhorel modro-zeleno-oranžovo-tmavočervený oheň.
„Šperky!“ vyvalil oči profesor Yarborough. „Staroveké šperky ešte z čias faraónov! Majú obrovskú cenu ako klenoty, a ešte väčšiu ako starožitnosti.“
„Teraz už viete, čo pre mňa sarkofág znamenal a prečo som ho chcel dostať za každú cenu,“ vzdychol si profesor Freeman. „Môj otec sa neodvážil zobrať celý poklad so sebou. Vybral iba dva či tri drahokamy a zvyšok vložil späť, že sa poň vráti inokedy. Vždy som mal dojem, že jeho zavraždenie v Káhire má niečo spoločné so šperkami, Asi ich chcel predať.“
Profesor Yarborough zažmurkal. „Práve som prišiel na novú teóriu. Týka sa Ra-Orkona. Ozaj, kde je teraz?“
„Tam,“ profesor Freeman ukázal rukou do kúta garáže. „Je ukrytý pod tou vrecovinou.“
„Chvalabohu!“ vydýchol si profesor Yarborough. „Moja teória...“ náhle sa zarazil. „Ale to neutečie. Vy máte toho ešte veľa vysvetľovať, Freeman. V prvom rade, ako ste to urobili, že múmia šepkala?“
Profesorovi Freemanovi ovisli plecia. Vyzeral ako človek, ktorému sa práve rozplynul pred očami všetok zmysel jeho života. „Zoberte šperky do domu,“ povedal, „a ja vám všetko vyrozprávam.“
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář