Plán
Chlapci sa obzreli na papagáje v klietkach. Všetky vtáky sedeli skleslo a nevšímavo. Určite nevyzerali na to, že by im bolo do reči.
Pán Claudius vyskočil. Podišiel k vtákom a rozkričal sa na ne.
„Hovorte!“ reval. „Povedzte mi odkazy, ktoré vás naučil John Silver! Počujete ma? Vravte!“
Vtáky sa schúlili do ešte menších kôpok peria a nevydali ani hláska.
„Toto robí stále, odkedy našiel prvého papagája,“ povedala pani Claudiusová Petrovi a Bobovi. „Stále na ne kričí.“
„Možno preto vtáky nechcú rozprávať, pane,“ poznamenal Bob. „Zmeny a veľký hluk môžu celkom ľahko papagája zastrašiť.“
Pán Claudius sa znovu posadil.
„Som taký netrpezlivý!“ zanariekal. „Ale čo mám robiť? Čas uteká. Huganay, ten nebezpečný chlap, je mi na stope, a každú chvíľu niekto môže nájsť moju stratenú Pastierku. Som v koncoch.“
Peter sa ozval.
„Poznáme odkazy niektorých vtákov, ktoré ich naučil pán Silver,“ povedal. „My im nerozumieme. Ale Jupiter Jones ich možno pochopí, ak mu porozprávate všetko, čo ste nám povedali.“
„Spíšme si odkazy, ktoré už poznáme,“ navrhol Bob, „a pokúsme sa zistiť, čo znamenajú.“
„To je veľmi múdry návrh, Claude,“ povedala žena. „Po celý čas som ti hovorila, že tí chlapci môžu pomôcť, ak ich prestaneš pokladať za nepriateľov.“
„Ale čo som si mal myslieť, moja milá?“ opýtal sa pán Claudius. „Všetko naznačovalo... Ale nechajme to. Naozaj ľutujem. Poďme skúsiť, čo ste navrhli, chlapci, a ak sa to podarí, ak nájdeme obraz, dám vám tisíc dolárov ako odmenu.“
„Pána!“ vykríkol Peter. „Dajme sa do práce. Bob, máš svoj zápisník?“
„Tu je.“ Bob vytiahol zápisník a ceruzku.
„Viem ešte čosi, čo by nám mohlo pomôcť,“ povedal pán Claudius. „John Silver mi oznámil vo svojom liste nielen to, že odkaz má sedem častí, ale aj to, ako majú za sebou nasledovať. Malú Bo-Peep naučil prvú časť, Billyho Shakespeara druhú časť, Čiernu Bradu tretiu časť, Robina Hooda štvrtú časť, Sherlocka Holmesa piatu časť, Kapitána Kidda šiestu časť a Zjazvenú Tvár siedmu časť.“
„To nám veľmi pomôže,“ poznamenal Bob. Ceruzka sa na chvíľu rozbehla. Potom im ukázal, čo napísal na list vytrhnutý zo zápisníka. Upravil to takto:
ODKAZ JOHNA SILVERA (neúplný)
MALÁ BO-PEEP: (prvá časť)
Malá Bo-Peep stratila svoju ovečku a nevie ju nájsť. Choďte za Sherlockom Holmesom!
BILLY SHAKESPEARE: (druhá časť)
L-len dva-dva-dva me-mesiace mŕtvy! Ani nie!
PIRÁT ČIERNA BRADA: (tretia časť)
Ja som Pirát Čierna Brada a zakopal som svoj poklad tam, kde ho stále mŕtvi ľudia strážia. Hej rup a fľašu rumu!
ROBIN HOOD: (štvrtá časť)
?
SHERLOCK HOLMES: (piata časť)
?
KAPITÁN KIDD: (šiesta časť)
?
ZJAZVENÁ TVÁR: (siedma časť)
Nikdy nedám pijavici ľahkú šancu!
„Pozrite,“ povedal Bob, keď sa ostatní zhŕkli, aby videli, čo napísal, „poznáme už štyri zo siedmich odkazov. My... no, náhodou sme sa dozvedeli odkaz Čiernej Brady.“ Tušil, že urobí lepšie, ak neprezradí, že Traja pátrači majú čierneho vtáka v Hlavnom stane.
„A všetci sme počuli Zjazvenú Tvár, keď Dlháň Norris vyšiel s ním z tohto domu. To je všetko, čo doposiaľ vieme,“ dokončil.
Pánu Claudiusovi až myklo tvárou od sklamania.
„Ale ja tomu nerozumiem,“ povedal. „Nič mi to nehovorí. Celkom nič.“
„Ale, Claude,“ ozvala sa jeho žena, ktorá bola asi z tvrdšieho cesta, „prvý odkaz, že Bo-Peep stratila svoju ovečku, zrejme upozorňuje na samotný obraz. Je to prefíkaná narážka na to, že obraz zmizol a že ho musíme nájsť.“
„Možno,“ súhlasil jej manžel. „Ale neviem, čo chce povedať tým, že máme ísť za Sherlockom Holmesom.“
„To ani ja neviem,“ povedala pani Claudiusová. „Prejdime teraz k odkazu Billyho Shakespeara... Chlapci, ste si istí, že ten váš je správny? Majiteľ povedal Claudiusovi, že Billy hovorí: ,Len dva mesiace mŕtvy! Ani nie!'“
„Vtedy si myslel, že pán Claudius je od polície,“ vysvetľoval Peter. „Nechcel povedať, že sa Billy zajaká.“
„Zajaká! Zajakavý papagáj má byť stopou! Nie, to nie je možné, odkaz sa nedá rozlúštiť,“ vzdychol si pán Claudius.
„Nesmieme sa vzdať!“ povedala prudko pani Claudiusová. „Druhá časť sa celkom iste nedá vysvetliť. Ale tretia časť, odkaz Čiernej Brady, naznačuje nejakú oblasť, kde je asi obraz ukrytý.“
„,Kde ho stále mŕtvi ľudia strážia,'“ dodal pán Claudius, utierajúc si tvár. „Vyzerá to na nejaký pirátsky ostrov. John Silver mal vždy rád príbehy o pirátoch a stratenom poklade. Preto si dal i také meno ako hádankár.“
„Áno, vyzerá to na pirátsky ostrov,“ súhlasila pani Claudiusová, „alebo na niečo podobné. Všetci musíme tuho rozmýšľať.“
„Ale pozrime sa na siedmu časť, odkaz Zjazvenej Tváre,“ povedal pán Claudius. „,Nikdy nedám pijavici ľahkú šancu!' Je to starý americký slangový výraz, ktorý naznačuje, že hovoriaci sa nechce s nikým iným deliť. V tomto prípade to znamená, že John to narafičil tak, aby sme jeho odkazy nikdy nevylúštili.“
„Keby sa nám podarilo získať ešte tri chýbajúce časti odkazu,“ povedala pani Claudiusová, „možno by nám nejako pomohli vymotať sa z toho. Myslím, že bez nich nič neurobíme.“
„Pán Claudius,“ ozval sa Bob. „Mám nápad.“
„Aký, chlapče?“
„Tu máme Robina Hooda, Sherlocka Holmesa a Kapitána Kidda. Keby sme ich len mohli prinútiť hovoriť, mali by sme všetkých sedem častí odkazu, a ak nie my, možno Jupiter by potom prišiel na to, čo znamenajú.“
„Ale vtáky nebudú hovoriť!“ zvolal pán Claudius. „Pozrite na ne! Ani im len nenapadne hovoriť!“
To bola pravda. Papagáje, schúlené na svojich bidielkach, naozaj nevyzerali na to, že by im bolo do reči.
„Pán Sánchez pomáhal pánu Silverovi, keď ich učil,“ povedal Peter. „Na neho sú zvyknuté. Keď ich predával, rozprávali. Stavím sa, že on by vedel, ako na ne treba ísť, aby rozprávali. Potom, keď budeme mať všetkých sedem častí odkazu, dáme ich Jupiterovi a uvidíme, či si s nimi poradí.“
„Prisámvačku!“ Pán Claudius sa najprv usmial, potom sa začal chichotať. Vzal papier a vopchal si ho do vonkajšieho náprsného vrecka na kabáte. „Samozrejme, pán Sánchez ich presvedčí, aby rozprávali. A budeme mať ten obraz v rukách ešte skôr, ako sa Huganay dozvie, čo sa deje!“