Uzavretie prípadu
Keď sa Bob, Peter a Jupiter o dva dni neskôr ukázali v pracovni Alfréda Hitchcocka, našli známeho režiséra sedieť za stolom a prezerať si niekoľko novín. Kývol im, aby sa posadili.
„Sadnite si, chlapci,“ povedal. „O chvíľu sa vám budem venovať.“
Sadli si a čakali. O chvíľu pán Hitchcock odložil noviny nabok a pozrel na nich šibalským okom.
„Tak!“ ozval sa. „Vyšlem vás, aby ste našli priateľovi strateného papagája, a vy namiesto toho nájdete stratené majstrovské dielo a vaše fotografie sa dostanú do novín.“
„Len do miestnych novín, pane,“ zdvorilo podotkol Jupiter. „Noviny v Los Angeles len spomenuli, že nejakí chlapci našli obraz pod kopou skál na cintoríne v Merita Valley.“
„Ani sa len nezmienili o Troch pátračoch,“ dodal Peter.
„No aj tak som presvedčený,“ povedal pán Hitchcock a ukázal im Rocky Beach News, „že tu vám to vynahradili. Tvoja fotografia, Jupiter Jones, a auto, ktoré si vyhral v súťaži. Fotografia vás troch, ako držíte obraz, ktorý ste našli. A veľký nápis: Traja mladí miestni detektívi našli stratené majstrovské dielo. Som presvedčený, že konečne ste urobili Trom pátračom primeranú reklamu.“
„Áno, pane,“ súhlasil Jupiter. „Na základe tých článkov nám ponúkli už niekoľko prípadov. Ktoré sme si zapísali, Bob?“
Bob Andrews vytiahol svoj zápisník.
„Hneď si pozriem,“ povedal. „Stratené siamské mačiatko, socha gréckeho boha Pana, ktorú ukradli zo záhrady v Hollywoode, strašidelný starý čln, ktorý sa objavuje len za hmlistých nocí a vždy pristane na brehu pred istým domom v Malibu Beach, a záhada, prečo niekto ustavične mení čísla na priečelí domov v Rocky Beach. To je doteraz všetko.“
Pán Hitchcock pokrútil hlavou.
„Neodvažujem sa ani pomyslieť na to,“ povedal, „čo sa asi z týchto záhad vykľuje, keď sa vy raz do toho pustíte. Ale, prosím vás, povedzte mi podrobnosti, ktoré sa nedostali do novín. Pretože, ako viem, chceli ste nájsť papagája patriaceho Malcolmovi Fentrissovi. Ale v novinách nebolo o papagájovi ani slovo.“
„Nebolo, pretože pán Fentriss nechcel, aby sa v nich spomenuli papagáje,“ odvetil Jupiter. „Obával sa, že by to mohlo znieť príliš fantasticky. Okrem toho... ale myslím, že bude lepšie, ak začneme od začiatku.“
Rozprával ďalej o tom, ako sa pátranie rozrástlo až na sedem rozprávajúcich vtákov a stratené majstrovské dielo. Pán Hitchcock pozorne počúval.
„Takže,“ povedal, „nakoniec ste získali späť papagáje, rozlúštili ste záhadný odkaz a našli ste stratené majstrovské dielo, ktoré ste vrátili pánu Claudiusovi!“
„Áno, pane,“ odvetil Jupiter. „Samozrejme...“ Jupiter bol príliš čestný na to, aby sa nepriznal, „mali sme šťastie.“
„Šťastie,“ poznamenal pán Hitchcock, „je osožné len vtedy, keď ho viete využiť. Predpokladám, že ste vrátili Billyho Shakespeara môjmu priateľovi Malcolmovi Fentrissovi a Malú Bo-Peep slečne Waggonerovej?“
„Áno, pane,“ povedal Jupiter. „Boli veľmi radi, keď dostali späť svojich miláčikov. Pán Claudius im všetko vysvetlil a ospravedlnil sa im za to, ako sa k nim zachoval. Odpustili mu.“
„Dobre, dobre,“ povedal režisér. „Našli ste môjmu priateľovi papagája, a tým ste splnili podmienku, ktorú som vám určil... že uvediem váš druhý prípad, ak bude stáť za to. Neostáva mi teda nič iné, ako uviesť ho.“
„Keď som už zašiel tak ďaleko, pôjdem ešte ďalej,“ ostro na nich pozrel. „Uvediem aj ďalšie prípady, ktoré vyriešite, ale pamätajte, len vtedy, keď sa mi budú zdať dostatočne zaujímavé.“
„Ďakujeme, pane!“ zvolal Jupiter a Bob s Petrom ako ozvena za ním. Prvý pátrač vstal. „Poďme,“ vyzval priateľov. „Musíme sa dať do práce.“
Chlapci sa zvrtli, a už ich nebolo.
„Hm,“ hundral si pán Hitchcock sám pre seba, „neviem, či som sa im nemal zmieniť o svojom priateľovi profesorovi Yarboroughovi a starodávnej egyptskej múmii, ktorá vraj šepká, vždy keď je s ňou sám v izbe.“
Pomaly a zamyslene pozbieral noviny a poukladal ich na kopu.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář