Záhadný odkaz
Jupiter sedel za stolom v Hlavnom stane. Oproti nemu sedeli Peter a Bob. Tuho rozmýšľal a mračil sa. Jeho druhovia, ktorí mu porozprávali o dobrodružstve toho dňa, sedeli opretí a čakali, kedy prehovorí. Všetci traja boli unavení. Jupiter dozeral celý deň v Jonesovom bazári. Bob a Peter, hoci boli doma na večeri, ešte stále cítili únavu po vzrušujúcich udalostiach, ktoré prežili.
Konečne sa ozval Jupiter.
„Náš pozlátený rolls-royce,“ povedal, „už dvakrát priviedol niekoho na našu stopu. Z toho plynie pre nás ponaučenie. Keď vedieme pátranie, nie je múdre upútavať pozornosť tým, v čom sa vozíme, ako vyzeráme alebo ako sa správame.“
„To je všetko, čo si nám chcel povedať?“ opýtal sa Peter. „Konečne sme už mali všetky papagáje pokope. Celý odkaz Johna Silvera, ktorý hovorí, kde skryl obraz, sme už mali na dosah ruky... a hrom do toho, všetko je fuč. Huganay má teraz papagáje, stopy a možno už má aj obraz.“
„Papagáje musia byť veľmi rozrušené všetkým tým, čo sa stalo,“ poznamenal Jupiter. „Pochybujem, že by ich Huganay prinútil rozprávať.“
„Ale on to urobí,“ skľúčene povedal Bob. „Nevyzerá na človeka, ktorému by niekto mohol odmietnuť odpovedať. Ani papagáj nie.“
„No aj tak,“ vyhlásil Jupiter, „získame tým trocha času.“
„Načo?“ opýtal sa Peter. „Poznáme štyri odkazy, ktoré vtákov naučil pán Silver, to áno, ale potrebujeme všetkých sedem. Tie papagáje už nikdy nedostaneme späť. Od toho Huganaya nikdy.“
„Máš pravdu,“ súhlasil napokon Jupiter. „Mali by sme sa pozrieť pravde do očí. Nemôžeme vrátiť papagája pánu Fentrissovi, nemáme papagája slečny Waggonerovej. Nepomohli sme pánu Claudiusovi získať späť obraz, ktorý ukryl John Silver. Úplne sme pohoreli.“
„Dokonca ani Dlháňovi Norrisovi sme nevrazili jednu pod zuby,“ zamrmlal Peter. „Zmizol. Ich kuchárka hovorí, že odišiel z mesta na návštevu k príbuzným na niekoľko týždňov. Už je to tak, kamaráti, sme celkom hotoví.“
Na pár minút sa všetci odmlčali. Nakoniec Jupiter prisvedčil.
„Tak je. Neviem už vymyslieť nijaký spôsob, ako by sme mohli nájsť stratené papagáje alebo dozvedieť sa ostatné tri časti odkazu Johna Silvera. Sme hotoví, tak ako hovoríš. Naše pátranie vyšlo nazmar.“
Nastalo znovu ticho, v ktorom bolo počuť len Čiernu Bradu, ako sa hlučne kŕmi slnečnicovými semienkami.
Napokon si Bob vzdychol.
„Keby sme len boli mohli prinútiť hovoriť Kapitána Kidda, Sherlocka Holmesa a Robina Hooda, keď sme ich už mali všetkých pokope,“ povedal. „Mali by sme aspoň celý odkaz.“
„Robin Hood.“ Čierna Brada na nich významne pozrel. Zdalo sa, že všetko počúva, ako obyčajne. Zamával krídlami.
„Ja som Robin Hood!“ povedal zreteľne. „Vystrelil som šíp na skúšku na sto krokov na západ.“
Tri chlapčenské tváre utkveli pohľadmi na vtákovi v klietke.
„Počuli ste, čo povedal?“ opýtal sa Peter.
„Myslíte...“ Bob preglgol.
„Pozor!“ povedal Jupiter. „Nevyrušme ho! Skúsme, či to povie ešte raz. Robin Hood!“ povedal čiernemu vtákovi. „Ahoj, Robin Hood!“
„Ja som Robin Hood!“ zopakoval Čierna Brada. „Vystrelil som šíp na skúšku na sto krokov na západ.“ Vták znovu zamával krídlami.
Peter Crenshaw preglgol naprázdno. Dokonca i Jupiter vyzeral užasnutý.
„Spomínate si,“ zašepkal, „ako Carlos povedal, že vždy, keď pán Silver cvičil papagáje, sedával mu na pleci?“
„Teraz si už spomínam!“ vzrušene povedal Bob. „Keď sme ho dostali prvý raz, opakoval odkaz Zjazvenej Tváre: ,Nikdy nedám pijavici ľahkú šancu!', lenže my sme nevedeli, že je to jeho odkaz. Tieto čierne vtáky hovoria niekedy lepšie ako obyčajné papagáje, a tento vyzerá neobyčajne bystrý. Myslíte...“
„Skúsme to,“ povedal Jupiter a podal Čiernej Brade veľké slnečnicové semienko.
„Sherlock Holmes,“ vyslovil zreteľne Jupiter. „Ahoj, Sherlock Holmes.“
Čierna Brada zareagoval na meno vetami, ktoré kedysi počul. Zamával krídlami a povedal so silným anglickým prízvukom: „Watson, poznáte moje metódy. Tretí sever vedie k trinástke.“
„Bob, zapisuj to!“ zašepkal Jupiter. Bolo to zbytočné, pretože Bob už čarbal po papieri, keď sa Jupiter znovu pokúšal prihovoriť vtákovi.
„Kapitán Kidd,“ povedal. „Ahoj, Kapitán Kidd.“ A podal Čiernej Brade ďalšie semienko. Vták ho zhltol a cvakol zobákom.
„Ja som Kapitán Kidd,“ zareagoval. „Pod kameňmi, nie pri kostiach, hľadaj skrinku, ktorá nemá zámku.“
„Pána!“ zvolal ohromený Peter Crenshaw. „Veď toto je magnetofón s krídlami! Pozná všetkých sedem častí odkazu!“
„Mal som si to uvedomiť hneď,“ nahnevane sa ozval Jupiter, „keď prvý raz povedal odkaz iného vtáka, odkaz Zjazvenej Tváre, ako spomenul Bob.“
Čierna Brada bol teraz vo svojom živle. Len čo počul meno Zjazvená Tvár, znovu zamával krídlami.
„Nikdy nedám pijavici ľahkú šancu!“ zaškriekal. „To je isté ako olovená rúra! Ha-ha-ha!“
Smial sa, ako keby to bol bohvieaký vtip. Ale chlapci si to skoro ani nevšimli. Bob zúrivo písal. O chvíľu dokončil a podal papier Jupiterovi.
„Tu je všetkých sedem častí odkazu,“ povedal.
Peter sa postavil k Jupiterovi a čítal s ním toto:
ODKAZ JOHNA SILVERA (neúplný)
MALÁ BO-PEEP: (prvá časť)
Malá Bo-Peep stratila svoju ovečku a nevie ju nájsť. Choďte za Sherlockom Holmesom!
BILLY SHAKESPEARE: (druhá časť)
L-len dva-dva-dva me-mesiace mŕtvy! Ani nie!
PIRÁT ČIERNA BRADA: (tretia časť)
Ja som Pirát Čierna Brada a zakopal som svoj poklad tam, kde ho stále mŕtvi ľudia strážia. Hej rup a fľašu rumu!
ROBIN HOOD: (štvrtá časť)
Vystrelil som šíp na skúšku na sto krokov na západ.
SHERLOCK HOLMES: (piata časť)
Watson, poznáte moje metódy. Tretí sever vedie k trinástke.
KAPITÁN KIDD: (šiesta časť)
Pod kameňmi, nie pri kostiach, hľadaj skrinku, ktorá nemá zámku.
ZJAZVENÁ TVÁR: (siedma časť)
Nikdy nedám pijavici ľahkú šancu! To je isté ako olovená rúra!
„To je ono, v poriadku,“ povedal Peter. „Celý odkaz. Teraz nám už zostáva len jedna vec, len jedna malilinká vecička.“
„A to?“ opýtal sa Bob.
„Musíme zistiť, čo ten odkaz znamená,“ odvetil Peter.
Komentáře
Přehled komentářů
Zatím nebyl vložen žádný komentář